Školenia ADR pre vodičov

Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí bola uzavretá 30. septembra 1957 v Ženeve pod patronátom Európskej hospodárskej komisie pri Organizácii spojených národov a svoju účinnosť nadobudla 29. januára 1968. Dňa 21. augusta 1975 bola v New Yorku táto dohoda novelizovaná Protokolom o zmene Článku 14, odsek 3, novelizácia nadobudla účinnosť 19. apríla 1985.

Stanovuje a triedi nebezpečné látky a predmety podľa ich nebezpečných vlastností, stanovuje podmienky pre ich prepravu, balenie a značenie a predpisuje používanie a vypĺňanie stanovených sprievodných dokladov. Stanovuje požiadavky na zabalenie kusu, zápisy do prepravných dokladov, dopravné prostriedky vrátane technických požiadaviek na vozidlo podľa jednotlivých tried a ďalej ustanovuje ďalšie pravidlá ako obmedzenie množstva prepravovaných vecí, dozor nad nimi, spôsob státia a parkovania v noci a podobne.

• Cestnou dopravou je dovolené prepravovať iba nebezpečné veci vymedzené medzinárodnou dohodou ADR.
• Obzvlášť nebezpečné veci je možné prepravovať iba na základe povolenia ministerstva dopravy (neplatí pre ozbrojené sily).
• Pre prepravu jadrových materiálov je potrebný súhlas Štátneho úradu pre jadrovú bezpečnosť.

• Pre vnútroštátnu prepravu SR/ČR (ak sú splnené podmienky na prepravu nebezpečného tovaru).
• ADR dohoda platí pre všetkých účastníkov prepravy, t.j. odosielateľa, dopravcu a príjemcu, ako aj pre iných zúčastnených (napr. nakladajúcu, baliacu, plniacu organizáciu, prevádzkovateľa cisternového kontajnera a podobne).
• Platí aj pri preprave nebezpečného odpadu ADR (ak nebezpečný odpad spĺňa kritériá pre klasifikáciu ako ADR nebezpečnej veci).

• Organizácia, ktorá je účastníkom ADR prepravy, musí mať bezpečnostného poradcu. Od 1. 1. 2003 musí mať každá organizácia vykonávajúca cestnú dopravu nebezpečných vecí, prípadne ich balenie, plnenie, nakládku či vykládku, vymenovaného jedného alebo viacerých bezpečnostných poradcov (okrem výnimiek stanovených v bode 1.1.3.1 ADR).
• Vodiči, ktorí prepravujú nebezpečné veci po ceste, musia byť vyškolení na ADR prepravu. Pri ADR preprave v plnom rozsahu musí vodič úspešne absolvovať ADR školenie vodičov (držiteľ osvedčenia – tzv. oranžového preukazu vodiča). Iba pri tzv. podlimitnej preprave podľa bodu 1.1.3.6 ADR nemusí mať vodič takéto školenie – musí však absolvovať tzv. „školenie iných ako vodičov“ podľa bodu 8.2.3 ADR.
• Iné osoby (skladníci, špeditéri, baliči, plniči…) musia absolvovať ADR školenie ostatných osôb podľa bodu 8.2.3 ADR.
• Ďalším ustanovením, ktoré zmierňuje povinnosti pri preprave nebezpečných vecí, je pododdiel 1.1.3.6 Dohody ADR. Tu je stanovené podlimitné množstvo nebezpečných látok v kusoch, ktoré môžu byť prepravované jednou dopravnou jednotkou bez toho, aby sa použili niektoré ustanovenia Dohody ADR. Každý vodič, ktorý prepravuje nebezpečné veci v malom množstve alebo v malých obaloch, musí absolvovať preškolenie bezpečnostným poradcom, tzv. ADR školenie vodičov – podlimitná preprava.
• Za zaradenie a klasifikáciu tovaru ako ADR nebezpečnej veci je zodpovedný vždy odosielateľ nebezpečnej veci. Proces zvyčajne začína už u výrobcu nebezpečnej veci, ktorý takúto povinnosť má (nakoľko je on zvyčajne prvým odosielateľom). Pri chemických látkach a zmesiach má výrobca povinnosť spracovať tzv. kartu bezpečnostných údajov (KBÚ), z ktorej sa dozvieme, či je tovar klasifikovaný ako ADR nebezpečný (bod 14 KBÚ).
• Označenie obalov v súlade s ADR (bezpečnostné značky a UN číslo) patrí medzi povinnosti baliacej organizácie.